Snažím sa byť sám sebou... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Súkromné, Čriepky z NHL, Zápisky z ciest, Kultúra
Zdá sa, že s pribúdajúcimi rokmi ma čím ďalej tým viac dokážu vyviesť z rovnováhy niektoré prejavy ľudskej malosti, najmä ak sú v tandeme s určitými vlastnosťami, ktoré vo väčšom rozsahu pozorujem práve na Slovensku. Pre upresnenie, hovorím najmä o závistlivosti, slepote voči názorom iných a tendencii agresívne reagovať osobnými útokmi namiesto argumentov - či už z ich nedostatku, alebo jednoducho z pohodlnosti.
Dnes ráno sa mi počas prechádzky Sadom Janka Kráľa naskytol zaujímavý pohľad - v kontajneri pripravenom na odvoz odpílených konárov z okolitých stromov stáli dvaja robotníci v reflexnom oblečení a očividne sa pokúšali spraviť viac miesta pre ďalšie drevo. Na tom by nebolo nič zvláštne, nebyť toho, že stáli čelom k sebe pri vzájomnej vzdialenosti zhruba meter a pol, pričom jeden z nich držal v pravej ruke menšiu motorovú pílu a pílil ňou konáre pred sebou. Bez dodržania akejkoľvek bezpečnej vzdialenosti od svojho kolegu, bez ochranných pomôcok (kryt tváre či aspoň okuliare). Čistí kandidáti na veľmi nepríjemný pracovný úraz...
Niekedy začiatkom leta som navštívil niekoľko kuchynských štúdií s jednoduchým cieľom - vybrať dodávateľa pre realizáciu kuchyne do môjho nového bytu. Na začiatku som mal hmlistú predstavu, ktorá sa v priebehu dvoch-troch týždňov premietla do konkrétneho návrhu. Vzhľadom na to, že taká kuchyňa nie je záležitosťou na rok či dva a v polootvorenom priestore sa stáva celkom dominantným prvkom bytu, potichu som si gratuloval k hladkému priebehu. Dnes sa však už pri tejto predstave neusmievam; viem nanajvýš vystrúhať ironický úškľabok...
Zaregistroval som ich už zdiaľky vracajúc sa domov z neskorej túlačky po nočnom Starom meste. Reč tiel typická pre párik mladých zaľúbencov. Držiac sa za ruky pomaly kráčali mojím smerom po opačnej strane ulice. Zjavne im neprekážal drobný dážď, ani mierne chladnejší vietor.
Mám za sebou ďalší z tých únavných dní, počas ktorých ide človeku všetko doslova od ruky, všetko trvá trikrát dlhšie ako zvyčajne, no času akoby bolo trikrát menej než inokedy. Niekedy sa však aj v takýto deň vyskytne svetlý moment, pre ktorý na malý okamih všetko pustíte z hlavy.
Vo všeobecnosti príliš veľa času v bratislavskej Petržalke netrávim, snáď s výnimkou občasných nákupov či návštev filmových predstavení v Auparku a sezónneho korčuľovania na dunajskej hrádzi. V posledných týždňoch však prichádzam na chuť petržalskému korzu..
Pred pár dňami pristál v mojej e-mailovej schránke obrázok s kuriózne dlhým a komplikovaným názvom istého úradu. Rozhodol som sa preto podeliť o niekoľko vlastných postrehov zo slovenských ulíc a obchodov, ktoré už dlhší čas archivujem v galérii svojho mobilného telefónu..
Môžem zodpovedne prehlásiť, že v práci mávam prehľad - minimálne vtedy, keď z času na čas pozriem von oknom z našej kancelárie na štvrtom poschodí :) Poskytuje výhľad na rozľahlé stavenisko a úsek štvorprúdovej cesty na Prievozskej ulici. Keď si na niečo narýchlo neviem spomenúť, už automaticky smerujem svoj zrak von cez okno, aby kolega sediaci naproti mne nezobral môj pohľad osobne (Martin, ja naozaj nepozerám do blba ;)). Z premýšľania ma vtedy dokáže vytrhnúť zazvonenie telefónu, prípadne zmena tempa inak zväčša plynulej premávky na spomínanej štvorprúdovke..
..jak tam jeden od lopaty zapojil se do debaty, řek to všecho jednou větou: že se schody nezametou, byť by byly z mramoru, nikdy zdola nahoru. Poznáte českého pesničkára Iva Jahelku? Práve z jeho repertoáru je skladba Balada československá, ktorej časť mi dnes väčšinu poobedia hrala niekde v podvedomí, napriek tomu, že som ju už minimálne desať rokov nepočul. Dôvody hneď vysvetlím..
K mojim úchylkám okrem hokeja a fotografovania určite patria aj filmy. V kine, doma, na cestách, rád si pozriem akýkoľvek film a pokiaľ ma niektorý naozaj zaujme, často sa stane aj súčasťou mojej súkromnej DVD zbierky. Aby som mal prehľad o novinkách, rád obzerám police v predajniach s DVD nosičmi, ku ktorým patrí aj filmový kút v obchodnom dome Tesco v centre mesta. Práve odtiaľ som pred chvíľkou dorazil domov, bohatší o jednu negatívnu skúsenosť..
Dnes som sa cestou z práce zastavil na bleskovom nákupe, moje ďalšie kroky potom viedli do blízkej reštaurácie rýchleho občerstvenia s cieľom potešiť poloprázdny žalúdok. Z myšlienok ma po chvíli čakania vytrhol výrazne gestikulujúci mladík sediaci pri vzdialenom stole, ktorý sa nachádzal v mojom zornom poli. Moja prirodzená zvedavosť "nepustila"; okamžite som sústredil svoj pohľad smerom k stolu, pri ktorom sedel.
Dnes ráno som cestou do práce na zastávke električky zachytil krátky útržok rozhovoru medzi dvomi staršími ľuďmi. Zhrbená, no zjavne stále veľmi vitálna starenka práve rozhodným hlasom poznamenala: "..idem sa pozrieť do Prioru, tam to určite budú mať!" Nedozvedel som sa síce čo neúspešne zháňala, jej rozhodné vyhlásenie však na mojej tvári vyvolalo ľahký úsmev. Značka Prior prežíva. Napriek tomu, že budovu v centre mesta v priebehu posledných takmer pätnástich rokov "zdobili" už dve iné mená. Napriek prostriedkom, ktoré spoločnosti K-Mart a Tesco investovali do komunikácie svojich značiek.
Po dlhých týždňoch a mesiacoch nepríjemného zimného počasia sa v posledných dňoch slnko ukazuje častejšie a teploty stúpajú. Keď som sa dnes poobede presvedčil o tom, že na pobyt vonku úplne postačujú krátke rukávy, prípadne ľahká bunda, zobral som po prvý raz v tejto sezóne prevetrať svoje kolieskové korčule. Už niekoľko rokov pravidelne chodievam na petržalskú hrádzu; zvyčajne začínam na parkovisku pod Starým mostom a otáčam sa v Čunove. Dnes som však pochopil prečo Petržalčania nadávajú na zmeny v MHD – bol som nútený zmeniť trasu svojej cesty a vystúpil som tak na Moste Apollo. Po niekoľkých minútach chôdze nastalo prezúvanie.
Neviem odhadnúť, čo by ľudí z môjho širšieho okolia napadlo ako prvé v situácii, keď by ma mali bez dlhšieho rozmýšľania charakterizovať jednou či dvomi vetami. Predpokladám však, že by zrejme nezabudli na hokej, o ktorý sa aktívne zaujímam.
